Veľké priznanie 13/28

Autor: Jozef Melich | 4.8.2014 o 17:00 | Karma článku: 3,99 | Prečítané:  169x

O Marcelovi a jeho spolužiačkach

- Mali by sme ísť na školský dvor,- oznámila Timea, ktorá sa chcela stretnúť s jednou osôbkou.

Aspoň dúfala, že tam ten človiečik bude. A tak som sa spoločne s Timeou, Danielou a Mariannou vybrala na školský dvor. Daniela neustále ťukala do svojho mobilu a Mariannu to natoľko rozčúlilo, že sa Daniely musela opýtať:

- Máš nabijaka?

Marianna bola nanajvýš výbušná povaha. To sa nezaprie. A Danielu si vzala pod svoje ochranné krídla. Nik nemohol Daniele povedať ani len kritiku. A ak by Daniele niekto ublížil, poriadne by si to odskákal. Vtom prípade by sa nenahnevala len Daniela, ale aj Marianna, ktorá bola podľa mňa do Daniely zaľúbená. No Daniela mala svoj vlastný názor na ženy, čo slintajú ako besné za inými ženami. Neznášala ich. Najhoršie na tom je, že Mariannu prijala za svoju priateľku i napriek tomu, že mala voči nej isté výhrady.

- Nie. Nemám,- odvrkla.

- A s kým si to ustavične vypisuješ?

Pridala som sa na Marianinu stranu. Všetky sme boli vždy zvedavé, keď jedna z nás mala nejakého tátoša, na ktorom by si mohla zajazdiť. Vždy sme chceli počuť detaily. A potom sme to mohli spoločne rozoberať pri poriadne drahej fľaši vína. No, dobre. Pri dvoch fľašiach vína. Ale dnes sme sa v Daniele zmýlili.

- Odpisujem Kristíne. Dnes nebude môcť prísť, pretože sa necíti najlepšie,-  vysvetlila nám Daniela, ktorá svoju dlhoročnú priateľku pred nami ospravedlnila.

Ich priateľstvo bolo silné. Podľa mňa by ho nik nedokázal rozbiť. Po toľkých rokoch si boli tak blízke, že by sa ich vzťah mohol nazvať sesterským putom.

- Och. To je škoda, že Kristína nepríde,- sklamane vyslovila Timea.

Zároveň sa okolo seba obzerala a snažila sa nájsť muža, ktorý ju ohromne vzrušuje svojím zvodným šarmom. A predovšetkým nespútaným čarom, ktoré z neho vyžaruje. Ale Michala, svojho priateľa, Timea rozhodne nehľadala. Marianna na školskom dvore niekoho zbadala.

- Tam je ten teplý.

S humorom sa pozrela na svoje spolužiačky. Všetky sme sa zasmiali. Marcel nám už šťastlivo kýval a bol nesmierne rád, že nás vidí. S Marcelom sme sa zvítali, objali sme sa a začali sme debatovať o chlapoch. Marcel je ešte stále panic. Je vyberavý, hľadá toho pravého a nemá toľko príležitostí na sex ako my baby. Niekedy ho ľutujem, pretože si zaslúži poriadneho chlapa, ktorý by ho miloval a rozmaznával. Ak by ho nemiloval, aspoň by ho poriadne pretiahol, pretože Marcel má niekedy totálne depresie. Už nechce byť bez sexu. Povedzme si na rovinu, chce si vrznúť. Nečudujem sa. Veď je mladý a sex mu očividne chýba. Ale ja nie som sexuológ, aby som tu rozoberala jeho hriešne nechutné túžby a potreby. Marcel s krásnymi gaštanovohnedými vlasmi je naozaj fešák. Marcelova vysoká postava pripomína vrtkú žirafu, ktorá túži dosiahnuť do korún stromov, čo najvyššie. Marcel je dosť cieľavedomý. Má vytýčené životné ciele a chce ich za každú cenu dosiahnuť. Tento chlapec vie, čo od života chce. Môj teplý spolužiak by mohol pokojne robiť aj v modelingu. Je prekrásny. Škoda, že je teplý. Inak by som si na ňom poriadne zaskákala. Má jasnomodré oči, z ktorých vyžaruje neodolateľná charizma. A tie plné pery, ktoré sa dokážu neskutočne bozkávať, ma privádzajú do rozpakov. Áno. Keď som bola opitá, vrhla som sa naňho. Vtedy som pochopila, že je absolútna bukvica, pretože som ho vôbec nevzrušovala. Och. Marcel vždy na nás pôsobil ako veselá kôpka šťastia. Usmieval sa na nás, rozdával nám energiu, no v skutočnosti jeho vnútro plakalo.

 

Minulosť

Tajomstvo je odkryté

Marcel býval so svojou matkou v dvojizbovom byte. Jeho matka sa snažila vyžiť z peňazí, ktoré si zarobila na únavných zmenách v továrni. Marcel vedel, že nemôže takto žiť. Nechce stále ukrývať to, čo cíti vo svojom vnútri. Dnes sa konečne rozhodol povedať matke pravdu o tom, kým v skutočnosti je. Chce jej povedať pravdu o tom, čo sa v ňom už odjakživa ukrýva. Nechce sa skrývať pod maskou, ktorú nosil celé tie roky. Už je tomu skrátka dosť. Musí ho jeho matka akceptovať takého, aký je. A ak ho neakceptuje takého, aký je, musí sa zmieriť s tým, že nebude v tomto svete chápaný skutočne nikým. Sedel vo svojej detskej izbe, písal si dlhé domáce úlohy z nemčiny, keď zrazu začul štrngotanie kľúčov. Domov prišla jeho matka, ktorá bola uťahaná z celého dňa. V rukách držala dve ťažké tašky, pretože spravila nákup na celý týždeň. Marcel pribehol k dverám a povedal.

- Pomôžem ti.

Vzal jej ťažké tašky z rúk, zaniesol ich do kuchyne a začal všetko vybaľovať.

- Ďakujem ti, synček. Som rada, že ťa mám.

Jeho matka sa posadila na gauč v obývačke. Marcel za ten čas, čo Barbora oddychovala, vyložil celý nákup.

- Spravím ti kávu? - opýtal sa syn svojej matky.

Tá prikývla. Bola rada, že sa o ňu niekto stará. Na pani Barbore sa minulosť odzrkadlila v podobe vrások. V jej jasnomodrých očiach, ktoré zdedil Marcel po nej, bol viditeľný smútok. Sklamanie zo života. Pesimizmus. Beznádej. Jej čelo obsypané vráskami prezrádzalo desivé trápenie, ktoré sa pani Barbore v živote prihodilo. Marcel bol svedkom toho, ako otec mlátil jeho matku, ako si vodil húfy mileniek k nim domov i napriek tomu, že jeho manželka leží s jeho synom vo vedľajšej miestnosti. Až do osudného dňa tomu bolo takto. V tú noc jeho otec vypil príliš veľa alkoholu. Opäť začal jeho matku urážať a ponižovať.

- Suka!!! Ty mi budeš vyčítať, že si vodím domov milenky? A čo robíš ty, keď som na cestách?

Opilec kričal na svoju zákonitú manželku. Barbora sedela za stolom, nariekala a utierala si slzy do papierovej vreckovky.

- To nie je pravda,- obhajovala sa Barbora, ktorá chcela manželovi vysvetliť, že sú to len hlúpe klebety opitých mužov, s ktorými sa jej manžel stretáva v krčme.

- Takže to nie je pravda? - skríkol. – Ty štetka.

Rozutekal sa k nej, schmatol ju za vlasy a ťahal ju po celej miestnosti. Vtom pribehol do kuchyne Marcel, ktorý kričal.

- Prestaň!!! Nechaj ju!!!

Slzy mal v očiach a chcel, aby sa toto všetko skončilo. Neznášal svojho otca, nedokázal sa naňho, čo i len pozrieť. Zo srdca ho nenávidel. Vtom jeho otcovi prišlo nevoľno. Začal si chytať hrudník na ľavej strane a klesal k zemi. Barbora sa s Marcelom pozerala na manžela, ako trpí.

- Pomôžte mi!!! - prosil ich o pomoc ten prekliaty ožran.

- Musíme zavolať lekára,- vyhlásila Barbora a chcela sa rozbehnúť po mobil do vedľajšej miestnosti.

Ale Marcel ju zastavil.

- Neurobíš nič.

Vražedne sa pozeral na otca, ako umiera. Ležal na zemi v bolestiach a prosil rodinu, aby mu pomohla. Barbora si uvedomila, čo chce jej syn dosiahnuť. Pochopila, že jej syn Marcel má asi pravdu. Toto je jediný spôsob, ako sa zbaviť tohto chorého psychopata. Pozerali sa na muža, ktorý umieral pred ich očami. Nič nehovoril, mal otvorené oči a vtedy Marcel pokojne a bez žiadnych výčitiek vyhlásil.

- Teraz zavolaj sanitku.

Barbora svojho syna poslúchla. Marcel ostal so svojím otcom sám v kuchyni. Podišiel k otcovmu nehybnému telu a presvedčil sa, či je jeho otec skutočne mŕtvy. A v duchu si povedal. „Konečne budeme mať od teba pokoj, ty chudák.“

Na toto všetko si spomenul Marcel akurát v momente, keď svojej matke zalieval kávu. A vo chvíli, keď jej ju odnášal do obývačky, spomenul si aj na to, že dnes chce odkryť pred svojou matkou jedno obrovské tajomstvo. Posadil sa vedľa matky a povedal:

- Potrebujem sa ti k niečomu priznať.

Pozeral sa do zeme. Neodvážil sa svojej matke pozrieť ani len do očí.

- Priznať? - nechápavo zopakovala Barbora, ktorá nikdy nepredpokladala, žeby jej syn mohol mať pred ňou nejaké desivé tajomstvá.

- Vieš...,- Marcel rozmýšľal, ako to má povedať.

Nechcel milovanú matku raniť. Nemal v pláne ublížiť jej. Mal ju neskutočne rád a ranilo by ho, ak by jeho matka naňho zanevrela.

- Hovor, synak!!! Keď si už začal s tým, že sa chceš k niečomu priznať, hovor!!! - prikázala mu Barbora.

Už bola aj nervózna a mala obavy z toho, čo mohol Marcel vyparatiť.

- Som homosexuál.

Vyšlo z neho. Marcelovi sa v tom momente uľavilo. Zhodil zo seba jedno obrovské bremeno, ktoré mu bránilo dýchať. Zhodil zo seba bremeno, s ktorým nemohol pokračovať vo svojej životnej ceste. Totižto Marcel nemohol pokračovať v ceste, po ktorej chcel slobodne kráčať. Barbore spadla šálka kávy z rúk. Bolo vidieť, ako pomedzi parkety preteká rozliata káva.

- Idem to utrieť,- úslužne zvolal Marcel.

Chcel sa rozbehnúť po handru, no Barbora ho zastavila.

- Stoj!!! - skríkla Barbora.

Vstala z gauča, na ktorom pohodlne sedela a podišla k Marcelovi. – Nehanbíš sa? - kričala Barbora. – To mi len tak povieš, že si homosexuál a odídeš si?

- Ale...,- Marcel chcel niečo povedať na svoju obhajobu.

No nestihol, pretože jeho matka mu uštedrila poriadne zaucho.

- Taká hanba,- vrieskala Barbora, ktorá nedokázala prijať Marcelovo tajomstvo. Neuvedomovala si, že jej syn trpel, pretože toto prekliate tajomstvo ho sužovalo už niekoľko rokov. Klamstvo ho sprevádzalo životom a on to už nevedel uniesť. Preto sa rozhodol, že povie pravdu.

- Chcel som ti to povedať už...

- Ticho buď!!! - zvreskla po ňom Barbora.

Marcel sa rozplakal. Jeho matka chodila po byte ako šialená. Ziapala a nemohla uveriť tomu, čo práve počula zo synových úst. – Takže ty si buzerant. Vieš, aká je to pre mňa hanba? Čo poviem svojim známym? Že prečo nemáš priateľku?

Barbora ho znenávidela. Nechcela svojho syna ani len vidieť.

- Mami...,- snažil sa povedať niečo aj úbohý Marcel, no nemohol.

- Sklapni!!! - zazrela po ňom Barbora tými svojimi modrými očiskami. – Tento rok sa budeme tváriť, že o tom neviem. A keď budeš prijatý na vysokú školu, vybavíme ti internát a budeš tam aj cez víkendy. Už nikdy viac ťa nechcem vidieť. Neukazuj sa mi potom ani len na oči. A neboj sa, peniaze ti budem posielať na účet.

Barbora svojím synom opovrhovala. Znenávidela ho. Nevedela sa dočkať, kedy sa tento školský rok skončí a kedy Marcel vypadne z jej života.

 

Súčasnosť

Marcela som si zavolala na bok. Chcela som sa s ním  osamote o niečom vážnom porozprávať.

- Prečo si ma sem zavolala? - opýtal sa prekvapený Marcel.

- Ako sa máš? - spýtala som sa ho.

Ja jediná som vedela, že sa Marcel priznal svojej matke k niečomu, čo ho trápilo od detstva.

- Cítim sa fajn. Som rád, že sa začala škola. A že vás vidím,- podotkol Marcel.

- A ty a matka?

Marcel po mojej otázke sklonil hlavu k zemi. Rozplakal sa a povedal.

- Znenávidela ma. Nechce ma ani len vidieť.

Bolo mi ho ľúto. Objala som ho a povedala som mu, že sa to medzi nimi určite napraví. No Marcel tomu neveril. Poznal svoju matku. Tá sa vždy zaryto riadila podľa tradícií. A tobôž by nezniesla vo svojej rodine homosexuála.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?