Goslar, Hahnenklee 2/5

Autor: Jozef Melich | 15.7.2014 o 17:00 | (upravené 20.7.2014 o 18:44) Karma článku: 5,32 | Prečítané:  265x

Zážitky z Nemecka ... Druhá časť hovorí o pamiatkach v Hahnenklee a iných zaujímavostiach...

Kráčal som úzkou uličkou, smerom k centru malej dedinky. Zazrel som niekoľkých starčekov, ako venčia svojich psov. Čo iné im ostáva?... Deti vychovali, tie vyrástli, založili si rodiny a z času na čas sa vyberú do malej dedinky v Nemecku, aby navštívili svojich rodičov. Na tých ľuďoch som videl skleslosť. Sklamanie a smútok, pretože sa im cnelo za tými najbližšími. Aj ich delila diaľka od milujúcich ľudí presne tak, ako aj mňa.

V tom som zazrel jazierko, ktoré som vždy obdivoval. Pohľad naň ma fascinoval.  V strede toho jazierka bola vybudovaná fontána, ktorá pôsobila na človeka upokojujúco. Niekedy, keď som mal čas, chuť alebo náladu, posadil som sa na drevenú lavičku pri jazierku, započúval som sa do toho prekvapujúceho  ticha, ktoré ma obklopovalo a užíval som si samotu. Samozrejme, že niekedy som si i poplakal, pretože mi bolo smutno. Žiadny kamarát, žiadny Slovák. Čo človek, to Nemec. A tí sa na Vás ani len neusmejú.

Ale kráčal som ďalej. Tentoraz som sa neposadil, neoddychoval som. Možno, že by som sa aj na chvíľku zastavil, ale zabudol som si knižku na hotelovej izbe. A len tak nečinne sedieť sa mi veruže nechcelo. Zabočil som doľava, obzeral som si obrovitánsky hotel s prenádhernou záhradou a v tom som uvidel kaviareň. Nedalo mi to... Vbehol som dnu, kúpil som si jedno café laté a dúškami som si ho vychutnával. Okrem toho som v tej kaviarni zazrel nespočetne veľa sladkých dobrôt. Vo chvíli, keď som ich zbadal, začali sa mi zbierať slinky. Povedal som si, že neskôr sa tu určite zastavím...

Kráčal som ďalej. Uvidel som

nádhernú budovu, na ktorej sa

vynímali prekrásne hodiny. Len

jedna malá chybička na tej

budove bola... Hodiny žiaľbohu

nefungovali. Ale historická budova

ma veruže zaujala.

 

 

 

 

A zrazu som bol tam, kde som

chcel byť - na námestí, ktoré bolo opustené a sršalo niekoľko

ročnou históriou. Nezazrel som

ani len živého človiečika. Kráčal

som kamennou ulicou, pozoroval

som cukrárne, reštaurácie

a kaviarne, keď tu zrazu v diaľke

zbadám prenádherný drevený

kostolík...

 

Pridal som do kroku. Pamätihodnosti ma vždy fascinovali. Bavilo ma objavovať niečo nové. Rád navštevujem hrady a pozorne počúvam, čo hovorí sprievodca. Vždy som si zapamätal nejaký významný rok, či meno panovníka, ktorý v tom hrade žil. A keď som bol obohatený o nejaké tie vedomosti, cítil som sa ako študent dejín.

Ten drevený kostolík sa volal Stabkirche. Nebudem Vám sem písať, kto ho postavil, kto a kedy ho zrekonštruoval, pretože to nie je teraz podstatné. Vkročil som dovnútra. Na tele sa mi vytvorili zimomriavky. Na to, že bolo letné obdobie, tak v drevenom kostole bolo nesmierne chladno. Dozvedel som sa, že Gustav-Adolf-Stabkirche je známou pamätihodnosťou v celom Nemecku, konajú sa tu menšie svadby, raz týždenne bohoslužby, či gospelové koncerty.

 

Prechádzam sa námestím a tu

zrazu stretnem postaršieho pána.

Nehýbe sa. Dokonca ani len

nežmurkne. Prvé, čo ma

napadne: „Urobím si s ním

SELFIE. A tak sa aj stalo...“

Tento pán je Paul-Lincke Ring –

známky komponista.

Svoje posledné roky strávil práve

v Hahnenklee

 

 

 

 

 

 

 

 

 

O ďalších pamätihodnostiach a mojich zážitkoch sa dozviete v pokračovaní...

Váš José... .

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?