Keď Vás nevlastný otec nevníma ako dcéru... 2/28

Autor: Jozef Melich | 30.6.2014 o 17:15 | (upravené 4.7.2014 o 23:27) Karma článku: 3,17 | Prečítané:  803x

 

Bola som povýšenecká, arogantná a myslela som si o sebe veľa. Ale život mi dá o malú chvíľu poriadnu facku. Sama budem prekvapená, ako ma osud potrestá. V ten večer som sedela za počítačom. Robila som si úlohu z nemčiny. Vtom mi na dvere zaklopala matka. Tá mi povedala.

- Tereza, poď na chvíľu do obývačky!!!

A tak som pero položila na stôl a nasledovala som jej kroky. V obývačke ma čakalo prekvapenie, ktoré ma veľmi nepotešilo. Stál tam vysoký muž mohutnej postavy. Pozdravil sa mi.

- Ahoj.

Ja som nevedela, kto je to. „Čo robí v našom byte?“ V duchu som si pomyslela. Pozrela som sa na matku. Čakala som vysvetlenie.

- Tereza,- povedala moje meno.

Chvíľu bola ticho. Asi rozmýšľala nad správnymi slovami, ktoré by túto situáciu premenili z trápnej na pre ňu vyhovujúcu.

- Toto je môj priateľ, Milan.

Milan ku mne podišiel, podal mi ruku a ja som nevedela, čo mám robiť. Stála som pred ním ako retardovaná a z nepochopiteľných dôvodov som naňho civela. Zo slušnosti som si s ním podala ruku a vyslovila som.

- Teší ma. Som Tereza.

Moja matka sa na mňa usmiala. Ale ja som z Milana nemala dobrý pocit. Naháňal mi strach. Čudne sa na mňa pozeral. Tváril sa ako maniak. Bála som sa ho.

Moji rodičia sa rozviedli, keď som bola malá. Otec moju matku podvádzal. Našla ho v spálni s cigánkou. To moju matku ranilo. Na niekoľko mesiacov sa do seba uzatvorila a nestarala sa ani len o to, čo je so mnou. Nevnímala okolitý svet a bola len zatvorená v našom byte. Uviazla vo svojich myšlienkach a spomienkach. Nevychádzala von. Nechcela nikoho vidieť. Nemala chuť nikomu vysvetľovať, čo sa stalo v jej manželstve. A teraz ma zaskočilo, že si moja matka našla nového priateľa, o ktorom som dodnes ani len nevedela, že jestvuje.

- Smiem sa niečo spýtať? - naštvane som sa pozrela na matku.

Milan sa na mňa pozeral. Pripadal mi ako slizký, odporný had, ktorý sa votrel do našej rodiny. Podotknem. Neúplnej rodiny. Neviem, ako zvládnem to, že si moja matka niekoho našla. Priznám sa, nečakala som to. Toto bola pre mňa rana pod pás.

- Pýtaj sa, Tereza,- tichým hláskom prehovorila moja matka.

- Ako dlho spolu chodíte? - na rovinu som položila otázku, na ktorú som pochopiteľne čakala matkinu odpoveď.

Nepochybujem o tom, že títo dvaja holúbkovia zbadali môj hnev, ktorý vo mne vrel. Kypela vo mne obrovská žlč. Povedala by som, že miestami som v sebe zacítila prvotnú nenávisť k svojej matke. Nikdy predtým som v sebe necítila to, čo v tejto chvíli.  

- Sedem mesiacov,- spokojne mi odpovedala matka.

Ja som ostala v šoku. Nebola to práve ona, ktorá mi povedala: „Budeme si hovoriť všetko. Súhlasíš?“ Áno. Bola to ona. Veľmi dobre si pamätám tie jej primitívne rečičky. Ona mi navrhla túto možnosť. Povedala mi, že keď ma bude niečo trápiť, môžem sa jej zveriť. A to isté urobí ona, keď sa nebude cítiť najlepšie. Ale neurobila to. Zatajila mi, že sa stretáva s týmto pre mňa nesympatickým mužom. Ja som mala slzy v očiach. Búrila som sa myšlienke, že moja matka má milenca. Ako keby som na ňu žiarlila. Ale skôr ma naštvalo to, že mi nič o Milanovi počas ich chodenia nepovedala. Na jej odpoveď som nereagovala. Matka začala hovoriť. A to, čo povedala, ma vytočilo oveľa viac.

- Milan sa sem zajtra nasťahuje.

A v mojom vnútri sa hnev zdvojnásobil. Preklínala som túto chvíľu, ktorá sa vryla do môjho života. Najradšej by som spomienky na tento večer vymazala. No toto je realita. Skutočný život, v ktorom musím čeliť prekážkam. Nie som žiadna hrdinka úspešnej fantazijnej literatúry, ktorá v dnešnej dobe hýbe svetom. Som len tínedžer, ktorý sa topí v problémoch dnešnej uponáhľanej doby.

 „Čože?“ Kričalo moje vnútro. Nemohla som uveriť absurdným rečiam matky. Hnevala som sa na ňu. Zúrila som. Viem, čo urobím, keď Milan odíde. Poriadne na ňu nakričím. A takto som spoznala nenávidenú osobu. Vtedy som ešte ani len netušila, že budem mať s Milanom množstvo problémov. Vedela som len to, že tento muž bude bývať spoločne so mnou v jednom byte. Po Milanovej návšteve som mame povedala:

- Prečo?

Bezočivo som sa na ňu osopila. Zazerala som po nej ako po úhlavnom nepriateľovi. Tá sa na mňa len nechápavo pozrela. Úsmev z tváre sa jej vytratil v okamihu, keď zbadala moju reakciu.

- Čo prečo? - nechápavo sa ma opýtala.

- Prečo si mi o Milanovi nič nepovedala? - tvárila som sa urazene.

Mama mi nepovedala na moju výčitku absolútne nič. Odpochodovala do kuchyne. Ja som ju pochopiteľne nasledovala. Chcela som poznať jej dôvody. Prečo vlastne mlčala? Dôverovala som jej. Mali sme si hovoriť absolútne všetko. No ona to porušila.

- To ti už nestojím ani len za to, aby si mi povedala, s kým spávaš? – skríkla som.

Moja mama vtedy po mne zákerne zazrela.

- Počúvaj ma sem, Tereza!!! - zlostným pohľadom ma skoro zhypnotizovala.

Nikdy predtým som ju takúto nevidela. – Milan sa sem nasťahuje a bude tu s nami žiť. Po toľkých rokoch, čo som bola sama, si zaslúžim lásku aj ja,-  dokonca na mňa zvýšila aj hlas. Nakoniec dodala. – A nechcem sa už s tebou o tomto rozprávať. Rozumela si?

Bola som nahnevaná na celý svet. Urazene som odišla do izby, kde som sa zamkla. Nechcela som, aby mi mama vkročila do môjho súkromia. V izbe som sa vyplakala. Dni išli v poslednej dobe nezvyčajne rýchlo. Ani som sa nenazdala a Milan sa u nás nadobro usadil. Musela som ho obskakovať a pozerať sa na tú aroganciu v jeho pohľade. Ale v ten večer mama musela ostať v práci. Bola som sama doma. Nemala som poňatia, kde môže byť Milan v túto neskorú hodinu. Priznám sa, bola som rada, že nie je doma. Neznášala som, keď som s ním musela byť doma sama. Vždy som sa radšej zavrela do izby, aby som sa naňho nemusela pozerať. Bola som odhodlaná trucovať. Z izby som vyšla len vtedy, keď sa matka vrátila domov. Nechcela som sa s ním ani len rozprávať. Ten človek mi bol ukradnutý. Vtom som zacítila škvŕkanie v bruchu. Bola som už hladná. Išla som do kuchyne, z chladničky som vybrala jedlo, ktoré som si zohriala. Posadila som sa a vychutnávala som si špagety s kuracím mäsom. Vtom som začula štrngotanie kľúčov. Prevrátila som očami a hneď som mala pokazenú náladu. Keď som uvidela Milana, zľakla som sa. Bol ožratý ako doga. Zrejme vychľastal všetok alkohol v krčme, ktorá sa nachádzala neďaleko od domu.

- Ahoj, Tereza,- pozdravil sa mi.

Bol odporný. Smrdel od cigariet a páchol z neho alkohol. Nechutný. Nechápala som, ako s ním mama môže žiť. Ako s ním vlastne môže súložiť? Veď je totálne nechutný. Chodiaca katastrofa.

- Prečo si sa opil? - opýtala som sa ho.

Milan sa zamračil. Zazeral po mne. V jeho očiach som zbadala posadnutosť. Násilnosť. Krutosť. Takto som ho zareagovať ešte nevidela. Nie nadarmo sa hovorí, že človek ukáže svoju pravú tvár len po čase.

- Čo si to povedala? - zvreskol po mne.

Už ma prešla aj chuť na špagety. Predsa nie som povinná počúvať ožrana vo svojom byte. Vstala som a chcela som odísť. No Milan ma zastavil. Hodil ma na gauč v obývačke a vrhol sa na mňa. Začala som kričať o pomoc. Hrýzol mi do krku a rukami sa ma dotýkal na intímnych miestach. Bolo mi to nepríjemné. Bála som sa ho. Pokúšal sa ma znásilniť. Nepáčilo sa mi to. Snažila som sa pred ním utiecť. Bránila som sa, ako som len mohla. Jeho dotyky mi boli nanajvýš nepríjemné. Nakoniec som ho kopla medzi nohy. On spadol z postele a v bolestiach sa zvíjal na zemi. Za ten čas som sa ukryla pred Milanom vo svojej izbe, kde som sa zamkla. Slzy mi stekali po tvári. Bola som vystrašená. Milan mi začal búchať na dvere.

- Otvor, ty suka!!!

Kričal. Ja som plakala a chcela som, aby sa toto všetko už skončilo. O niekoľko minút sa Milan prestal správať ako blázon. Už nebúchal na dvere ako nepríčetný. Asi ho to už nadobro prešlo. Zrejme aj zaspal, keďže bol na mol. No ja som sa bála vyjsť z izby von. Čo ak je to len zámienka? Čo ak sa tvári, že zaspal? To ticho v našom byte mi naháňalo strach. Predstavovala som si, ako číha za dverami a čaká, kým neotvorím dvere. V tú noc som zaspala pri dverách. Ráno som sa zobudila. Z kuchyne sa ozýval mamin hlas. Otvorila som zamknuté dvere a prišla do kuchyne. Mama mi povedala, aby som sa posadila a naraňajkovala. Nemala som chuť raňajkovať. Nemala som chuť na žiadne jedlo. Žalúdok mi ešte stále zvieral obrovský strach, ktorý mi nedovolil zjesť ani len malý krajec chleba.

Všetko sa mi hnusilo. A vtedy sa zjavil v kuchyni Milan.

- Dobré ráno, Tereza.

Vystrašene som sa naňho pozrela. Bála som sa ho. Pozrela som sa na mamu. Tá si všimla, že niečo so mnou nie je poriadku.

- Deje sa niečo, Tereza? - opýtala sa ma.

Ja som len pokrútila hlavou. Nedokázala som v Milanovej prítomnosti, ani len prehovoriť. Stála som v strede kuchyne a pozerala som sa na Milana. Ten sa tváril, ako keby sa minulú noc nič nestalo. Bol čerstvo oholený, pretože bolo vidieť, že sa na niektorých miestach porezal žiletkou. No nepomohlo mu, že sa oholil. Pre mňa bol i napriek tomu odporný. Vzala som si školskú tašku a utekala som do školy. S mamou som sa ani nerozlúčila. Cestou do školy som sa posadila v parku. Bola som zmätená. Nevedela som, čo mám robiť. „Mám to povedať mame? Pýtala som sa samej seba. „Nie. Nepoviem jej to. Určite by mi neverila.“ Pomyslela som si. A tak som sa rozhodla mlčať. Neviem, či som urobila správne alebo nie. Od tej noci mám desivé sny. Stále sa mi sníva s Milanom, ktorý slizkým spôsobom oblizuje môj krk. Sníva sa mi, ako sa ma dotýka, ako mi masíruje prsia. Chce sa mi zvracať z tej predstavy. Napína ma. Ale ja som silná a budem sa musieť vyrovnať so všetkými nástrahami, ktoré ma v živote postretnú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?